Prvý ročník podujatia sa vydaril, to skonštatovali naozaj všetci. Veľká vďaka patrí Pánu Bohu a organizátorom, už sa tešíme, čím nás prekvapia na budúce.
Týmito slovami končí článok o prvom Seminári duchovného rastu kresťanských koučov, ktorý napísala Janka Matejíčková. Zúčastnil som sa na tomto seminári a bol aj pre mňa velikánskym zážitkom a po dlhšej dobe skutočnou duchovnou obnovou s presahom do mnohých oblastí súkromného života. Preto keď prišla pozvánka na druhý Seminár duchovného rastu koučov a po zistení, že termín mám voľný, nebolo nad čím rozmýšľať. O program sa postarala osvedčená zostava Juraj Pigula OSA a Dr. Lucia
Hidvéghyová. Nebeský Otec, páter Juraj, biblistka Lucia, naše spoločenstvo kresťanských koučov, množstvo otázok vo mne a horiace srdce boli dobrým znamením, že chystané stretnutie v malebných Čičmanoch v penzióne Bystrík bude opäť niečo mimoriadne. A veru aj bolo!
Začiatok chilli tradície
Vo štvrtok podvečer nás privítali usmiate kolegyne a kolegovia, ktorí sa dostavili už skôr a spoločne sme si pochutili na vynikajúcej večeri, ktorú si odvážlivci (alebo milovníci?) „zohriali“; neodmysliteľnou dávkou extra pálivých chilli, čím je definitívne založená štipľavá tradícia v komunite kresťanských koučov na Slovensku. Po večernej svätej omši nasledovalo predstavenie seminára a mnohí potom strávili tiché chvíle „súkromnej audiencie“ v kaplnke pred Pánom.
Účasť na Kristovom kalichu
Sobotná téma „Toto robte na moju pamiatku“, ktorou nás previedol páter Juraj Pigula, sa veľmi hlboko dotkla každého účastníka seminára. Mať účasť na Kristovom kalichu – tento pre bežného človeka vzdialený pojem dostal pre mňa nový obsah. Každý máme svoj kalich, náš jedinečný život a to, čo do neho patrí, boľavé, smutné i radostné. Prijať svoj život, svoj kalich, znamená byť vďačný za svoj život, čo v ňom je a vďaku vzdávame zvlášť pri eucharistii. Poludňajšia svätá omša tak dostala úplne iný rozmer, keď sme mohli prijať pod obidvoma spôsobmi a zúročiť tak to, čo sme pri rozjímaní videli vo svojich kalichoch/životoch. V neskoršom zdieľaní v skupinkách nám čas utekal míľovými krokmi. Nočná multimediálna krížová cesta načrtla, aký kalich prijal Ježiš, ba vidiac čo ho čaká žiadal Otca: „Otče, ak chceš, vezmi odo mňa tento kalich! No nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane!“ (Lk 22, 42). Každý z nás šiel v tichosti spať zamyslený nad svojim kalichom.
Tu som
Sobotná téma „5 etáp vykúpenia“, s ktorou nás zoznámila Lucia Hidvéghyová, opäť silne rezonovala v každom jednom poslucháčovi. Ústredná izraelská postava Exodusu, Mojžiš, s jeho „Tu som“ Bohu v horiacom kríku (porov. Ex 3,4), nás sprevádzal pri zamysleniach a rozjímaní. Egypt, mocný otrokár, sa prenesene objavuje aj v našich životoch. Pozreli sme sa do nášho vnútra, čo nás stiesňuje, kto je naším otrokárom, Egyptom. Kedy sa končí otroctvo a začína sloboda? Interpretácia, že voda počas prechodu izraelitov cez Červené more siahala po krk a až potom sa more rozostúpilo, nás nenechávala chladnými. Buď pokojný a ver, že Ja som tvoj Boh… Na svätej omši doznievali myšlienky z rozjímania až sa zliali s predchádzajúcim dňom a kalichom nášho života. Na večernej adorácii sme každý mali pripravený svoj symbolický kalich, na kolenách pred Sviatosťou sme ho pevne uchopili, pozreli sa čo v ňom máme, čo žijeme, kalich pozdvihli a vypili – do dna. Na to sme povolaní – vyprázdniť svoj život a naplniť ho niečím iným. Niekým. Ním. Páter Juraj a páter Pavol nás zavolali menom a po našom „Tu som“ nám pomazali dlane olejom a vyslali nás ako misionárov radosti, aby sme slúžili v našich farnostiach a rodinách cez rozhovory všetkým, ktorí to potrebujú, blízkym, známym aj neznámym ľuďom. Kouč je pri tom, keď koučovaný povie áno svojmu kalichu.
Choďte, máte poslanie
Adoráciu aj všetky sväté omše sprevádzala kapela, ktorej členmi boli prirodzene kouči (nepamätám si všetky navrhované názvy, ale jeden áno: Coaching stones). Lucia nás naučila po hebrejsky modlitbu „Moja sila a chvála je Pán, On sa mi stal záchrancom“. Spievali sme ju často a radi. Húdol som si ju celý týždeň v práci namiesto obľúbeného Karola Duchoňa. Aj manželku som ju naučil. Kto chce, naučím ho tiež.
Nedeľné hodnotenie seminára a zdieľanie bolo… ako by som to… hrejivé a úprimné. Skropili ho slzy radosti, oslobodenia, dôvery, prijatia, účasti, vďaky… Slávnostná nedeľná Eucharistia nás posilnila a záverečné „Choďte, máte poslanie“ nám pripomenulo dôvod, prečo sme kresťanskí kouči. Bodkou za nevšedným predĺženým víkendom bol chutný a dobre štipľavý obed.
Tešíme sa na tretí ročník
Som nesmierne vďačný Nebeskému Otcovi za prednášajúcich Juraja Pigulu a Luciu Hidvéghyovú, že sa ujali programu a stali sa nástrojmi, cez ktoré prúdila milosť do našich sŕdc. Búcham síce do klávesnice, ale keby som článok písal perom, určite bude písmo roztrasené z toho, ako sa vnútorne ešte stále chvejem z toho, čo sa udialo a deje. Každý z nás má svoj kalich a Egypt a všetci sme pozvaní vykonať svoj vlastný exodus z otroctva. Vďaka všetkým, ktorí sa podieľali na organizácii seminára aj všetkým zúčastneným za ich otvorenosť. A čo tretí ročník seminára? Mám 77 dôvodov prísť.
Pohľad Lucie Hidvéhyovej
Miesto záveru budem citovať Luciu Hidvéhyovú, ktorá ako jediná z účastníkov v Čičmanoch mala možnosť vidieť našu vzorku komunity kresťanských koučov zvonka. I keď… Luciu sme medzi seba tak nejak prirodzene prijali. „Mám opísať „wow efekt z tejto obnovy“, nad čím žasnem… Sú to dve veci, navzájom prepojené.
Prvá: Boh má pre mňa VIAC, vždy, stále znova a znova. Ponúka mi viac, než som dúfala; viac, než som sa odvážila očakávať; viac, než som si vedela predstaviť; viac, než si zaslúžim. Vždy je štedrejší a tvorivejší, prekvapuje ma svojimi novými a nečakanými možnosťami a márnotratne veľkoryso ma zahŕňa dobrodeniami. Cítim až zahanbenie pre svoju malosť a úžas nad Jeho veľkosťou, ale aj vďačnosť a tichú radosť.
Druhá: Atmosféra v skupine koučov. To, čo ju tvorí, neviem vystihnúť stručne, ale je to najmä prijatie človeka takého, aký je a odvaha byť sám sebou; vzájomná úprimnosť a dôvera, veľká otvorenosť a priamosť; nikto sa na nič nehrá, neskrýva svoju ozajstnú tvár; veľká sloboda deliť sa o Božie pôsobenie vo svojom živote a túžba, prajnosť, aby sa aj iní priblížili čo najviac k Bohu; spoločné hľadanie jeho tváre a blízkosti, cesty k Nemu. Také niečo zažiť je sviatok a milosť nad ktorou žasnem a ďakujem,
Bohu, aj každému z vás.“
Ľuboš Kotlárik
účastník seminára (kresťanský kouč)