Ján Mihálik pracuje ako konzultant pre vzdelávanie a rozvoj u Saleziánov don Bosca – Slovenská provincia. Študoval sociálnu prácu na Univerzite Komenského v Bratislave a postgraduálny kurz Prax sociálneho rozvoja na London Metropolitan University. Pôsobil ako konzultant a tréner neziskovky Partners for Democratic Change Slovakia. Venuje sa témam ako riadenie neziskových organizácií, rozvojová spolupráca, transformácia konfliktov a e-learning.
Pýtali sme si od neho pohľad na FG zvonka. Odpovedajúc na naše otázky vlastne sformuloval manifest Family Garden, sami by sme to lepšie nenapísali!
Ako ty ako pozorovateľ „zboku“ vnímaš vznik a budovanie FG a aj to, že ešte stále existujeme, aj keď začiatky boli ťažké?
Podľa mňa FG vznikalo ako konkrétna odpoveď na čítanie „znamení čias“. Obdobie okolo vzniku FG bolo poznačené vyhrotením a polarizáciou diskusie okolo rodiny a jej povahy v spoločnosti na Slovensku. Mnohé z toho, čo sa vtedy napísalo, povedalo a presadzovalo (z ktoréhokoľvek tábora) stavalo barikády, oddeľovalo a robilo z rodinného života predmet plamenného hodnotového sporu. Tento konflikt dodnes neodznel, nevyriešil sa, nezmenil svoje jadro, len sa dostal do prechodnej „tichšej fázy“. Pamätám si, že som sa niekoľkokrát prichytil pri tom, ako nekomfortne sa cítim v tejto dobe, aký som rozladený, sklamaný, nahnevaný, smutný… Bez ohľadu na to, či máme alebo nemáme takú alebo onakú vetu o manželstve a rodine v ústave, ľudia mali naďalej praktické otázniky o svojom živote, o vzťahoch, o výchove, o sexe, o tom, čo im pomáha a čo škodí, čo ich teší a čo zarmucuje. Zjednodušená odpoveď či zákonom stanovená norma nestačila. Potrebovali priestor, v ktorom by mali vnútornú slobodu diskutovať, hľadať, pýtať sa, dostať neuspokojivé odpovede a pýtať sa znova a ináč, presvedčiť sa „na vlastnej koži“, čo im pomáha, čo ich posúva vpred a dáva zmysel.
FG bez toho, že by niekto jasne vedel, ako to urobiť, toto ponúklo. Vzniklo (a vzniká) ako typicky saleziánska odpoveď: Nemáme dokonalú odpoveď na všetko, nemáme ideálny plán na „skonštruovanie“ riešenia. Hľadáme postupne, za jazdy, uvažujeme, skúšame, učíme sa. Nežalostíme nad naším svetom. Máme ho radi a berieme ho ako dar a miesto, kde sa nám zjavuje Boh, kde ho stretávame na najnečakanejších miestach a v najabsurdnejších situáciách. Nestaviame sa na barikády v bojovej pohotovosti revolučného adrenalínu. Najprv vidíme človeka, nie abstraktné idey. Nevnucujeme. Ponúkame, čo sami dostávame. Hľadáme, ako tu byť pre tých, ktorí to potrebujú.
Čím sa podľa teba odlišujeme od iných centier a v čom je naša inakosť?
Zaujímavou a podľa mňa silnou stránkou FG je určitá ambivalentnosť. Neviem nájsť lepšie slovo. Opiera sa o cirkevnú štruktúru (saleziánov) a jasne sa k tomu hlási, na druhej strane však dostáva veľkú autonómiu ako štandardné občianske združenie. Siaha po praktických nástrojoch (až biznisovo zjednodušujúceho strihu), na druhej strane sa stále pýta na podmienky a hranice ich využitia a na svoju identitu, ktorá sa neviaže na žiadnu zjednodušujúcu metódu.
Čo by sme podla teba mali robiť inak, lepšie, aby sme tu boli aj o desať rokov?
Dávať si veľký pozor, aby ste sa nezaradili do radu podobne „zastrihnutých“ vzdelávacích firiem ponúkajúcich na trhu svoje produkty alebo nábožensko-cirkevných iniciatív, ktoré v podstate robia to isté len iným jazykom, s inou motiváciou a pre inú klientelu. Myslím si, že miesto FG bude vždy na hranici medzi rôznymi svetmi a stabilita FG bude vyplývať z vyváženého státia na dvoch brehoch: Jednou nohou vo svete biznisu (kde je veľa ľudí, ktorí hľadajú a potrebujú iný typ podpory, akej sa im tam dostáva), druhou nohou vo svete nadšeneckej neziskovky, ktorá robí veci z presvedčenia a nie podľa výkazu ziskov a strát. Jednou nohou v Cirkvi, kde sa podieľa na prípravách do manželstva, rozumie a hovorí rečou ukotvenou vo viere a teologickom poznaní, druhou nohou v sekulárnom svete, kde rozumie mysleniu a prežívaniu dnešného nábožensky neukotveného človeka a je schopné vhodne ponúknuť to, čo je preňho zrozumiteľné a využiteľné.