Bolo to v máji tohto roku, keď som spolu s mojou rodinou navštívila sirotinec Pokrova v ukrajinskom Ľvove. Bol to pre mňa veľmi silný zážitok, ktorý som nedávno opísala v krátkom článku. Prečo píšem dnes? Keď sme sa s chlapcami lúčili, padla aj veta: „Vidíme sa čoskoro, na svadbe.“ A tak aj bolo.
Pricestovali posledný augustový víkend na svadbu Romana Jakubca, animátora z Miletičky, saleziána spolupracovníka, ktorý sa každý rok zapájal do prípravy ich pobytu na Slovensku. Raz im vraj žartovne sľúbil: „Chalani keď sa budem ženiť, určite vás pozvem na svadbu.“ A svoj sľub dodržal. Tak sa chlapci spolu s otcom Mychajlom vybrali na dlhú cestu za nami na Slovensko. Prišli šiesti. Všetci šli na 5 dní do rodín, ktoré už poznali z predošlých rokov. Taras, Kosťa, Roman, Víťa, Atrur a Artur 2 poputovali ku Fojtíkovcom, Griačovcom, Tuhým a ku nám, Baginovcom. Veľmi sme sa na nich všetci tešili, pretože sme presne vedeli, čo nás čaká. To, akí sú, bolo vždy pre nás oveľa väčším darom, ako čokoľvek, čo sme mohli darovať my im. Chlapci sa v rodinách ubytovali, priestory im už boli známe a na druhý deň ich už čakal nabitý program.
Štedrá zbierka
Ráno, keďže bol pracovný deň a dospelí museli ísť do práce, sa všetci chlapci stretli u nás doma. Pešo sme sa vydali do Family Garden.
Moja mamina, ktorá má centrum na starosti, iniciovala spolu s exallievmi na Slovensku pre tento sirotinec zbierku potrebných vecí: jedlo, šatstvo, obuv, školské potreby. A keďže boli ľudia mimoriadne štedrí, vecí bolo neúrekom. Zbierku bolo treba pretriediť, pobaliť a pripraviť na transport. Cestou som spolu s chlapcami obehala niekoľko obchodov, zohnali sme banánové krabice, nakúpili vrecia a hurá do práce!
Dary budú musieť počkať na autobus
Keďže sme sa dozvedeli, že otec Mychajlo nemôže zo zbierky zobrať nateraz nič, až keď príde spolu s chlapcami autobusom 30.9. na blahorečenie don Titusa Zemana, začali sme hľadať riešenie, kam uskladniť všetky dary od ľudí. Napokon sa celého veľmi aktívne chopili zástupcovia exallievov a do pol hodiny už pristavili dodávku, do ktorej sme všetky krabice naložili a previezli do ich kancelárskych priestorov, kde na chlapcov pár týždňov počkajú.
Bowling
Po výdatnom, zaslúženom obede sme ich vzali na ich obľúbený bowling. Hrali ako o dušu dve hodiny a išlo im to výborne. Deň zakončili opekačkou na Železnej studničke s Markou Ondrušovou našou mladou ASC a jej priateľmi. Večer opäť prežili vo svojich rodinách.
Na svadbu folklórne
A nastala očakávaná svadobná sobota. Keď som ich videla ako prišli niektorí krásne vyobliekaní v ich typických ukrajinských košeliach (na zábavu už prišli v ich košeliach všetci), tak som si povedala: „Kiež by aj naši chlapci v ich veku boli tak hrdí na svoje korene“.
Obrad v kostole bol nádherný a na chlapcoch bolo vidno, že si návštevu slovenskej svadby na veľmi dlho zapamätajú. A zábavu až do polnoci ani nehovorím .
Zažiť rodinu
Samozrejme v nedeľu ráno pekne vstali a spolu so svojimi rodinami išli na svätú omšu. Keďže bola táto nedeľa v Bratislave opäť mimoriadne horúca, vybrali sme sa popoludní všetci spolu okúpať. Ráno si ich vo Family Garden vyzdvihol otec Mychajlo.
A čo chcem povedať na záver? Mimoriadne ma prekvapilo akí boli naši ľudia štedrí. Čo všetko celé rodiny aj s deťmi prinášali. Aj keď chlapcov nikdy osobne nestretli.
Samého otca Mychajla veľmi prekvapila suma, aká sa pre ich sirotinec vyzbierala, lebo dobre vie, aká je to pre nich obrovská pomoc. Odovzdali sme im všetko do posledného centu
Jedno som si, po tomto ich tentokrát kratšom pobyte, uvedomila. Obyčajné chvíle strávené doma s našimi rodinami, budú snáď pre nich, chlapcov zo sirotinca, veľkou inšpiráciou a motiváciou do ich budúcich životov.
Žofia Baginová