V Pastoračnom centre pre mladých v Pruskom sme tretiu októbrovú sobotu strávili so skupinou dievčat a chlapcov – animátorov zo saleziánskeho strediska z Novej Dubnice.
Venovali sme sa komunikácii a počúvaniu, emóciám, tomu, prečo sme takí rôzni, a presvedčeniam, ktoré nás niekedy brzdia v osobnej zmene. Počas worskhopu si účastníci vyskúšali aj rôzne zážitkové aktivity, ktoré im umožnili posilniť sebauvedomenie a nové zručnosti.
Na konci dňa nám títo skvelí mladí ľudia zanechali spätné väzby formou anonymných odkazov. Zopár z nich nich vyberáme:
„Odnášam si uvedomenie, že do komunikácie s inými ľuďmi veľmi ťahám seba.“
„Dali ste mi vieru v moje sny.“
„Každý má inú farebnú typológiu, čiže ak sa s niekým neviem dohodnúť, skúsim zmeniť prístup.“
„Cením si, že sme mohli povedať svoj názor bez toho, aby sme boli vysmiati.“
Práve táto posledná veta nás potešila najviac. Nechceme mladých „doučovať“. Chceme, aby sa pri nás nebáli povedať, čo si myslia, a odniesli si nástroje, ktoré im pomôžu v rodine, medzi kamarátmi aj na stretkách, ktoré vedú.
Ďakujeme don Ferovi Kubovičovi za pozvanie a dôveru a všetkým mladým za otvorenosť a humor.
