• Každá kríza je spoľahlivým ukazovateľ toho, že sme v našom vzťahu niečo zanedbali, podcenili či prehliadli.
• Nemusí však byť nešťastím manželstva.
• Šťastné a nešťastné manželstvá sa neodlišujú počtom problémov a konfliktov, ktoré majú a kríz, do ktorých sa dostanú, ale tým, ako sa s nimi dokážu vyrovnať.
• Nezabúdajme na silu sviatostného manželstva. Nezabúdajme na to, že pred oltárom nášho Pána, sme pri vyslovovaní manželského sľubu prizvali Boha do nášho vzťahu. A tým sme dostali aj silu pre čas nepohody.
• Boží plán pre manželov je, aby rástli spoločne, aby spoločne dosiahli večnosť.
• V mnohých prípadoch toho človek môže urobiť veľmi málo, pretože druhá strana nespolupracuje. Ale aj keď toho bude málo, urobme to. Nevzdávajme sa.
• Neukazujme prstom na svojho partnera a nezvaľujme naňho všetku vinu. Nejde o to, aby sme našli vinníka, ale skôr o to, aby sme splnili v tejto situácii našu úlohu. Ježiš od nás nežiada, aby sme urobili niečo, čo nemôžete urobiť. Ale čo môžeme urobiť, to urobme.
• Milosti plynúce zo sviatosti manželstva treba „aktivovať.“ A práve tie uzdravia naše rodiny.
• Môžeme sa spolu modliť napríklad aj v tichu, adorovať Pána, chváliť ho, odriekať desiatok, byť spolu na bohoslužbe.
• Každá úspešne prekonaná kríza je upevnením a posilnením manželstva.
  „krízy” alebo „kríže” = predzvesť vzkriesenia

Odpustenie nie je vôbec jednoduché, ale určite stoji za to, lebo prináša skutočnú zmenu do života a umožňuje nám prežívať ho plnšie a v radosti..

• nespokojné manželstvo skracuje život v priemere o 4 až 8 rokov. 20 minút starostlivosti o manželstvo prospieva zdraviu 3 krát viac než hodina cvičenia či jazdy na rotopede.
• šťastné manželstvá sú založené na hlbokom priateľstve, ktoré sa prejavuje i každodennými maličkosťami. Kľúč k oživeniu manželstva a prevencii rozvodu nespočíva vo zvládaní sporov, ale skôr v tom, ako je manželom spolu, keď sa nehádajú.
• Boh chce, aby sme mali účasť na jeho bytí – Láske, hovorí: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého (Mt 22,30). Je dôležité viac a viac klásť svoje „ja“ a blížneho na tú istú rovinu. Milovať sa môžeme slovami, skutkami, ale aj myšlienkami.

• Ak sa manželstvo zastaví len v štádiu emócií a ďalej nepokračuje, veľmi ľahko upadne do krízy

• Treba sa vžiť do kože iného a pýtať sa: „Čo by som si želal na jeho mieste, keby som bol ním?“
• Ako ho/ju poteším? smska s ocenením, povzbudením, objatie, modlitba, masáž, pozitívne naladenie sa na milovanie, spoločné rande bez detí, prechádzka v prírode, rozhovor o iných ako praktických veciach, spoločné pozeranie futbalu, filmu, pekné upravenie svojho zovňajšku, vytvorenie priestoru pre druhého na oddych a podobne.
• manžel/ka nie je Boh, pozor na očakávania! Prijímať druhého takého, aký je a vkladať ho/ju do Božích rúk, prosiť o bezpodmienečnú lásku a jej prejavovanie tam, kde láska vyhasla.

• Nejasné formulácie, skryté záujmy
• Agresivity, skákanie do reči
• Zovšeobecňovanie a hodnotenie (Ty jazyk)
• Unikanie od témy, lipnutie na detailoch
• Nálepkovanie
• Projekcia

Komunikačné zlozvyky pri počúvaní

• čítanie myšlienok
• prerušovanie a skákanie do reči
• nereagovanie na to, čo bolo povedané – absencia spätnej väzby
• neverbálne odmietanie

Ako sa zbaviť komunikačných zlozvykov

1. Ich identifikácia (už máme za sebou)
2. Aký majú pre mňa význam (čo mi to dáva, keď skáčem druhým do reči?)
3. Ako inak môžem túto potrebu naplniť?
4. Predstava, ako ich zmeniť/eliminovať (na akú formu správania ich môžem zmeniť)
5. V konkrétnej situácii sa sledovať a hľadať komunikačné zlozvyky
6. Ak do nich vkĺzneme v konkrétnej situácii, priznať si chybu a podľa možností neopakovať
7. Predstavovať si priamy, úprimný, konkrétny … rozhovor
8. Pri najbližšej príležitosti to skúsiť… a opäť… a opäť
9. Nevzdávať sa

Otázka porozumenia lásky a bolesti, smrti a života, až Života na vždy je jednou z tých najdôležitejších. Kdesi cítime, že sme stvorení pre veľké veci, pre veľkú nekonečnú lásku. Týka sa to otázok: KTO SOM? ODKIAĽ PRICHÁDZAM A KAM KRÁČAM?
1) Som stvorený/á! Teda nie som iba náhodným zhlukom okolností spred xy rokov v živote mojej mamy… Je tu NIEKTO, kto ma tu chcel mať. Kto mi dal Život (nielen telo). Keď sa rodím, už mám vzťah. Som stvorenie môjho Stvoriteľa, ktorý túži po tom, aby som prijala Jeho Otcovstvo.

2) Skúsenosť samoty prvého človeka. Skúsenosť, ktorú prežívame spolu s Adamom všetci. Je súčasťou toho, čo znamená byť človek (podobne ako nám prúdi krv v žilách, dýchame…). Táto skúsenosť samoty nám pripomína, že sme stvorení PRE NIEKOHO, nie sme ani spokojní ani šťastní “sami”. Ten niekto, na začiatku – aj na konci, je BOH, ktorý nás tvorí pre SEBA, aby sme prežívali jednotu dynamiky lásky Boha Trojice. Aby sme boli “Štvrtým v Trojici”. …Keď sa cítim sám, nech mi to pripomenie, že som stvorený pre druhého, ktorý je v konečnom dôsledku Ten Druhý.

3) Sme stvorení ako muž a žena pre to, aby sme sa priťahovali, slobodne rozhodli pre lásku, a v konečnom dôsledku, aby sme tvorili jednotu. Naše telo má snubný význam, moje ženské telo je stvorené pre jednotu s telom muža. Manželstvo je takzvaná prvotná sviatosť. Je obrazom, symbolom toho, kto je vlastne Boh. Vzťah lásky a jednoty. A ako miluje človeka – ako snúbenec svoju snúbenicu – vydá sa ju hľadať až na koniec sveta, aby si ju zobral k sebe domov.

4) Prvotný hriech – odmietnutie Boha – Bože ja nechcem vstúpiť do vzťahu dôvery s tebou, nechcem od Teba prijímať múdrosť, chcem ju vlastniť ja. Rozdelenie: človek-Boh, človek-človek, človek-stvorenstvo. Po páde človek hľadá niekoho, pre koho by stál za obetu samého seba. Jedinou cestou spásy je vernosť láske, ktorú ale nie je schopný sám dosiahnuť. Lebo ten druhý ho potrebuje iba pre seba. A používať druhého na dosiahnutie svojich cieľov nie je láska. … Je ako sfúknutá svieca, ktorá sa nedokáže zapáliť sama.

5) Vykúpenie – prišiel niekto, kto nepotreboval byť vykúpený – kto spravil obetu svojho života preto, aby sme sa mohli vrátiť do Božej blízkosti. Viac ako iba do blízkosti Boha. Získali sme viac ako sme stratili. Získali sme synovstvo, dedičstvo, podiel na tom kto je Boh. V Ježišovi sme spoznali Boha ako milujúceho a milosrdného Otca, ktorý nám dal to najcennejšie, čo mal. Svojho jediného Syna.

6) Manželstvo je sviatosťou – historickou skutočnosťou toho, čo sme pozvaní žiť po celú večnosť s Bohom. Žiadny manžel/manželka nevyplní tú hlbokú túžbu po jednote, ktorú človek dostal do vienka svojej ľudskej prirodzenosti. Ako manžel/manželka sme “nevestou” jediného a skutočného Ženícha, Krista, ktorý vydáva svoje telo úplne za nás. A táto smrť ho nezničí. Toto nám historickým ľuďom zvlášť komunikuje zopár ľudí, ktorí sa neženia a nevydávajú, ale zostávajú slobodne “tak”, aby čakali na toho jediného Ženícha, Ježiša Krista, ktorý je a ktorý príde. Ich si pozval Boh do zvláštneho spoločenstva, vybral ich, aby zjavovali človeku, manželom, úplné naplnenie ich manželstva.

PS. Ľudská láska bolí – lebo je láskou tých, ktorí sú poznačení hriechom. Nedokážeme milovať slobodne, milujeme pre seba. Lebo sme zabudli na svoj pôvod, naša existencia nám nedáva zmysel. Čakáme, že milovaný potvrdí, že je dobré, že som, to dá zmysel mojej existencii… avšak toto ho zabíja. Iba po stretnutí s Kristom, keď Kristus, Ženích, vydá svoje telo za mňa, moja schopnosť milovať dostane úplne nový dych. Potom dokážem milovať bez ohľadu na to, čo sa mi dostáva – či je to prijatie môjho daru, alebo odmietnutie, bolesť. Milovať, aj keď ľudská láska bolí …lebo som milovanou Nevestou večného Boha. Miluje ma večnou láskou.
Je tu niekto kto má vo mne zaľúbenie. A to mi stačí.

Pozerať sa na ťažkosti z perspektívy cieľa – platí, že ak máme jasný spoločný cieľ, jednotlivé ťažkosti a prekážky sa v jeho zornom uhle zdajú menšie a ľahšie zvládnuteľné. Mali by sme si uvedomiť, že sme zodpovední za spásu toho druhého. A pozor, tu už ide o život. O večný život. Ak je naším cieľom získať spolu nebo, nájdeme dosť dôvodov pre všetky obety, ktoré musíme vynaložiť na jeho dosiahnutie. „Sľúbiť lásku navždy je možné, len ak človek objaví väčší plán, než sú jeho vlastné projekty, [plán] ktorý nás podopiera a umožňuje darovať milovanej osobe celú budúcnosť.“ Amoris Laetitia čl. 124

Vedieť spolu komunikovať – komunikácia je dôležitá stále, ale obzvlášť dôležitou sa stáva v čase krízy. Komunikovať počas krízy sa však stáva ťažším, ak sa to ľudia nikdy predtým nenaučili. Ako hovorí pápež František: „Je to skutočné umenie, ktorému sa treba učiť vo chvíľach pokoja, aby sa to dalo využiť v ťažkých časoch.“ Amoris Laetitia čl. 234

Začať zmenu od seba – urobiť prvý krok. Už malá zmena, nepatrné zlepšenie, ktoré sa môže zdať bezvýznamné, môže zmeniť celú atmosféru. Pápež František hovorí: „Akokoľvek sa môže zdať evidentné, že chyba je na strane druhého, nikdy nie je možné prekonať krízu s očakávaním, že sa zmení len ten druhý.“ Amoris Laetitia čl. 240

Darovať druhému odpustenie – hlavným motívom k odpusteniu je láska, nielen medziľudská, ale aj Láska Boha k človeku. Jeho Láska je odpoveďou na otázku, prečo máme odpúšťať aj tým, ktorí nám ublížili. „Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec! Nesúďte a nebudete súdení. Neodsudzujte a nebudete odsúdení! Odpúšťajte a odpustí sa vám.“ Lk 6,36-37 Ak sa v manželstve namiesto lásky snažíme dosiahnuť spravodlivosť – súdime, odplácame sa, sme úmyselne chladní – zvyšujeme riziko ťažkých následkov a znižujeme šancu na prekonanie krízy.

Zamerať sa na to, čo je v druhom dobré – v Amoris Laetitia čl. 113 nachádzame: „Manželia, ktorí sa milujú a navzájom si patria, hovoria jeden o druhom dobre, snažia sa poukázať na dobré stránky partnera, ponad jeho slabosti a chyby.“ Aj keď náš manželský partner nie je dokonalý, je v ňom určite veľa dobrého. A neberme to ako samozrejmosť, ale ďakujme za to. V prvom rade Bohu, lebo „všetko, čo Boh stvoril, je dobré“. Na druhom mieste ďakujme aj priamo manželskému partnerovi.

Nespoliehať sa iba na vlastné sily – Manželstvo požehnal Boh a On za ním aj stojí. To znamená, že je pripravený dať nám dostatok sily na to, čo manželstvo obnáša. Ako sa v liste Korinťanom píše: „Skúška, ktorá na vás dolieha, je iba ľudská. A Boh je verný. On vás nedovolí skúšať nad vaše sily. Ale so skúškou dá aj schopnosť, aby ste mohli vydržať.“ (1 Kor 10,13) Táto milosť je nám k dispozícii, ale aby účinne pôsobila, je potrebná naša viera. Ak máme vieru, zachováme si aj nádej a nevzdáme zápas o manželskú lásku.

S dôverou sa obracajme na Boha v modlitbe: „Bože, daj, aby vzájomná láska nesená mocou sviatostného manželstva bola silnejšia ako všetky krízy a slabosti, ktoré musia prekonávať naše rodiny.“ Amen.