Ako mladá lekárka pracovala v Národnom onkologickom ústave, kde sa stretávala s ťažko chorými a umierajúcimi ľuďmi. Momentálne pôsobí ako vysokoškolská profesorka a zaoberá sa oblasťami etiky, lekárstva a sociálnej práce.

Ako doktorka Grey vo svojej prednáške „Eutanázia – môžeme bez nej žiť“ opísala, existuje niekoľko fáz, cez ktoré človek prechádza, keď sa zmieruje so smrťou (či už svojou, alebo svojho blízkeho):

1. Šok, popretie: „Museli ste sa pomýliť, nemôže ísť o mňa…“

2. Hnev, vzbura: „Prečo ja? Mám dobrý životný štýl, som dobrý človek…“ Tu dochádza aj k vybíjaniu si zlosti na najbližších, či zdravotnom personáli.

3. Vyjednávanie, spochybňovanie; táto fáza vyzerá ako zmierenie, ale človek vyjednáva s osudom, s Bohom, dáva prísľuby, „Chcel by som sa dožiť svadby mojej dcéry…“

4. Depresia, zúfalstvo; človek sa stáva ležiacim, potrebuje plienky, opateru, cíti bezmocnosť, uvažuje, či toto trápenie má zmysel, hanbí sa, chce, aby sa to skončilo… Toto obdobie je najkritickejšie, čo sa týka psychického stavu pacienta, a preto narastá riziko, že pacient požiada o eutanáziu.

5. Zmierenie, akceptácia; človek rozmýšľa, čo urobí s časom, ktorý mu zostáva, kým ešte môže, robí plány, určuje si svoje ciele. Cieľom zdravotníkov a blízkych je pomôcť nevyliečiteľne chorému aby dosiahol túto piatu fázu zmierenia sa so smrťou.

Je problém, ak rodina nenasleduje štádiá spolu s umierajúcim, môže vtedy dôjsť k nezhodám (pacient je už zmierený, píše závet a rodina to neprijíma, pretože je v štádiu popierania). Je preto dôležité v celom procese sprevádzať zvlášť pacienta a osobitne jeho rodinu.

Eutanázia je úkon, ktorého cieľom je urýchliť, alebo spôsobiť smrť, ukončiť utrpenie pacienta. Deje sa to na žiadosť jeho samého, alebo príbuzných, alebo na základe predpokladu, že by si to pacient prial.

Eutanázia môže byť dobrovoľná (so súhlasom pacienta), nedobrovoľná (so súhlasom člena rodiny v prípade nekompetentnosti) alebo násilná.

Podľa iného spôsobu delenia existuje eutanázia:

Z hľadiska únosnosti je najdrastickejšia druhá forma eutanázie, pasívna, ktorá sa deje väčšinou na senioroch.

Lekárka Eva Grey však predstavila aj pojem „neúnosná liečba“, ktorá môže byť rovnako nebezpečná ako eutanázia. Neúnosná liečba je taká, ktorá nezlepšuje stav, príliš pacienta zaťažuje a naťahuje proces zomierania. Je to bránenie človeku normálne zomrieť. Môže k nej dochádzať v rôznych prípadoch, napríklad je to zbytočné napojenie pacienta na dýchací pristroj, ak by bez neho neprežil.

Iným príkladom sú ďalšie chemoterapie u onkologického pacienta, na ktorého už nezaberá liečba. Má podávanie ďalšej liečby zmysel? Väčšina z týchto pacientov to odmietne. Mohli by síce žiť o mesiac-dva dlhšie, ale s masívnymi vedľajšími účinkami, preto si radšej vyberú zomrieť v pokoji domova.

Je to svojím spôsobom neschopnosť zdravotníkov priznať si neúspech liečenia. Zdravotník má ale stáť naďalej pri pacientovi, pomáhať mu v ťažkostiach a zabezpečovať, aby boli príznaky ochorenia čo najmiernejšie, a aby tak čo najviac zlepšil kvalitu života umierajúceho.

Eva Grey uviedla niekoľko argumentov, ktorými ľudia eutanáziu obhajujú:

Na druhej strane sme dostali aj niekoľko argumentov proti eutanázii:

Riešením eutanázie je kvalitná paliatívna starostlivosť a to po všetkých stránkach: biologickej (utišovanie bolesti), psychologickej (rôzne terapie, rozhovory) sociálnej (pomoc celej rodine v zabezpečení rôznych pomôcok) a duchovnej (sprevádzanie, pastoračná služba, nosenie Eucharistie).

Eva Grey všetkým odporučila český dokumentárny film „Hledání dobré smrti“, ktorý prináša rôzne príbehy umierajúcich ľudí o ich prežívaní a tiež o mobilnej forme paliatívnej starostlivosti. Film je dostupný na Youtube.com a v archíve Českej televízie.

Na záver Eva Grey zhrnula svoju prednášku do myšlienky: Keby sa eutanázia povolila za istých podmienok, začala by sa táto hranica posúvať a hodnota života by sa relativizovala.

Podľa čoho vyberať, kto má právo na život? Kto má právo určiť: tento má právo, tento nie? Kde je tá hranica hodného a nehodného života? Bez hnutia eutanázie by neboli koncentračné tábory, či Mengeleho pokusy na ľuďoch.