Od: admin

admin — Wed, 17 Jan 2018 21:36:52 +0000

Svoje svedectvo na tému odpustenie nám prišli v pondelok 8.2.2016 porozprávať manželia Janka a Majo Horváthovci. Manželmi sú 9 rokov a spolu majú 3 deti – jednu dcéru a dvoch synov. Z ich rozprávania o bežných nedorozumeniach, ale aj o dlhodobejších procesoch odpúšťania sme vybrali zopár myšlienok:

„Sedem rokov sme bývali u mamy, preto keď sme sa hádali, pred ňou sme sa vždy museli tváriť, že je všetko v poriadku. Keď sa hádame teraz, niekedy to nevieme zastaviť.“
„Odkedy sme sa osamostatnili do svojho domčeka, našim deťom nič nechýba, majú viac priestoru. Čas trávime oveľa produktívnejšie, ako keď sme boli u mamy v jednej izbe.“
Každý človek je jedinečná bytosť so svojimi špecifickými vlastnosťami, povahovými črtami, svojou minulosťou, preto neexistuje manželstvo bez nezhôd. S konfliktami sa treba zmieriť, vždy budú. Niekedy si myslíme, že to, čo cítim ja, musí cítiť aj môj partner – u nás konflikty často pramenia z tejto mylnej predstavy.
„Cítim, že keď odkladám svätú spoveď, som vo vnútornej nepohode, viac hašterivý a oveľa menej pokojný. Celkovo sa snažíme čerpať zo sviatostí najviac, ako sa dá.“

Pri riešení konfliktov sa stretávajú s nasledujúcimi prípadmi:

Stretnutie na polceste – konflikt sa nám podarí vyriešiť hneď, vieme sa dohodnúť
Stretnutie na jednej strane – jeden z nás nevie ustúpiť, prijať iný pohľad na vec, dochádza ku konfrontácii, ale nakoniec uzná pravdu toho druhého
Stretnutie neskôr – prípad, kedy sa nevieme dohodnúť, máme rozdielne názory, je niečo naliehavejšie, riešenie treba odložiť na neskôr, pretože na to nie je priestor.

Vtedy je potrebné stanoviť si vhodný čas, kedy sa k tomu vrátime.

Situácií, kedy dochádza k zraneniam je veľa, ale obzvlášť zraňujúce v manželstve sú:

- slová podané neláskavo

- rozhodnutia, ktoré sa robia bez partnera

- keď čas vyhradený pre nás dvoch vyplnia iní ľudia/povinnosti

- používanie slov „vždy“, „nikdy“ a podobné

Ak dôjde k zraneniu, väčšinou sa dostavia tieto pocity:

hnev na druhého – „tak to si prehnal“
odplata – „toto si vypiješ, ja ti ukážem, ako to bolí...“
strach – z toho, že sa daná situácia, zranenie zopakuje
pocit viny – často ide o klamlivú sebaľútosť

„Matéria môže ľudí rozdeliť. Keď sme mali jedno auto, cestovali sme spolu, mali sme čas sa porozprávať. Keď som dostal služobné auto, tešili sme sa, že nebudeme tak závislí jeden od druhého v odchodoch a príchodoch domov, ale stratili sme tak tento náš spoločný čas.“

Odpustenie nie je pocit. Je to rozhodnutie zanechať zlé myšlienky na druhého a nevyťahovať ich opäť pri ďalších nezhodách. Odpustenie oslobodzuje, odstraňuje bariéru medzi ľuďmi.

K pravému odpusteniu sú potrebné 3 kroky:

1. uznať zodpovednosť za svoje konanie: „áno, ublížil/a som ti“

2. prosba o odpustenie

3. rozhodnutie odpustiť – ísť za hranice ľudského chápania spravodlivosti, opustiť svoju túžbu po odplate

Ak ide o vážnejšie zranenia, kedy partner zradí dôveru, zbúra sa rýchlo, ako domček z karát. Jej opätovné vybudovanie je ale oveľa pomalšie a trvá dlhšie. Ide o postupné krôčiky, prejavy lásky, kedy je potrebná trpezlivosť z jednej strany a otvorenosť z druhej strany daného páru.

Na záver nám manželia odporúčali slová sv. otca Františka z generálnej audiencie dňa 13.5.2015: Tri kľúčové slová dobrého rodinného života.

https://www.tkkbs.sk/view.php?cislo...

Z tohto príhovoru pápeža Františka si Horváthovci odniesli slová sv. Pavla v liste Efezanom:

„Slnko nech nezapadá nad vašim hnevom.“

S úsmevom dodali, že niekedy sa im to podarí až pár hodín po polnoci, alebo sa snažia pred spaním aspoň o malý krok, ktorý by naznačil snahu o zmierenie.

S vďakou za ich svedectvo im vyprosujeme požehnanie od Pána do manželstva a celej rodiny.

Komentáre k Dá sa dať odpustenie?

Od: admin