Zo sto žien si domov odnáša dieťa len 18-20. Preto sa umelému oplodneniu (IVF) hovorí aj zdroj veľkých zmarených nádejí.

Náuka Cirkvi hovorí, že plodenie je skutočná pro-kreácia,čiže spolupráca so Stvoriteľom- Boh tvorí z lásky a dáva dušusplodenému človeku.

Narodenie každého jedného z nás je predmetom preferenčnej Božej lásky. Boh nás predpozná. Boh je neustále tu prítomný. Na prvom mieste je len Boh a spolupracujeme s ním.

Dieťa je DAR a nie dlh, na ktorý možno mať nárok.

Túžba po dieťati je prirodzená, nám Bohom daná a u žien hlavne emotívna.

Čo je zlé na umelom oplodnení?

• Človek si prisvojuje právo rozhodovať o živote druhej osoby- utilitaristická eugenika. Selekcia a zabitie až 80% embryí. Lekár rozhoduje, ktoré embryo je dobré alebo zlé.
• Oddeľovanie úkonu plodenia od pohlavného aktu manželov.
• IVF je nemorálne a nedôstojné oddelenie počiatku ľudskej osoby od osobného kontextu ľudskej sexuality.
• Nesúlad medzi právnym a biologickým rodičovstvom.
• Oberá o dôstojnosť a v konečnom dôsledku prináša stratu.

A čo je dovolené?

• Dovolené je to, čo nenahrádza, ale napomáha prirodzenému pohlavnému spojeniu.

Cirkev nie je nepriateľ. Je na strane tých, ktorí prežívajú drámu neplodnosti.

„NIE“ umelému oplodneniu je nemeniteľné, pretože je explicitným vyjadrením objektívneho mravného zákona. Cirkev nemôže zmeniť postoj Pravdy.

Potrebné je, aby pár opäť nadobudol dôveru v Boha. Dieťa je dar, ktorý sa dá vyprosiť.

Pán Boh odpúšťa vždy, človek občas, príroda nikdy. Kam to dospeje za 20, 50, 100 rokov?

Fotografie z prednášky