1.) Muž a žena sú dve odlišné skutočnosti stvoreného sveta. Neexistuje stopercentný muž a stopercentná žena. Je prirodzené, že žena má v sebe niečo mužské a každý muž má nejaký podiel ženskosti.

2.) Boh stvoril muža a ženu – DVE OSOBY rovnocenné a zároveň rozdielne, ktoré spoločne tvoria jednotu a ODRÁŽAJÚ OBRAZ JEDINÉHO BOHA.

3.) Boh tvorí muža a ženu na svoj obraz rovnako a v úplnej rovnosti a v rovnakom čase. A zároveň Biblia objasňuje – Boh tvorí ženu v čase, keď človek spí. Čiže pôvod vzniku ženy je pre človeka (Adama) neznámy. Uskutočnilo sa to v jeho tvrdom spánku a zostane pre neho tajomstvom. Žena bude pre muža tajomstvom.

Anatomická rozdielnosť: najzrejmejšie rozdiely medzi mužom a ženou sú dané odlišnosťou ich pohlaví v celej štruktúre muža a ženy. Z rozdielnosti v našej anatómii vyplývajú aj také drobnosti, ako že mužom sa rýchlejšie zahoja rezné rany a modriny, vďaka rýchlejšej zrážanlivosti krvi, kým ženy sú odolnejšie voči infekciám a chladu. Telesná teplota mužov je stabilná, kým u žien sa mení počas cyklu.

Zo psychologického hľadiska sa mužovi pripisujú vlastnosti ako priebojnosť, aktivita, podnikavosť, bojovnosť spojená s agresivitou, dominancia, znížená citlivosť. Žene sa pripisujú vlastnosti ako prežívanie a vyjadrovanie emócií, vyššia citlivosť, ústretovosť. Žena je bytosť starajúca sa, vie sa celá darovať, obetovať.

Inteligencia: U mužov je veľké percento podpriemerných a nadpriemerných. Ženy majú priemernú inteligenciu. Ženina inteligencia je univerzálnejšia, čo znamená že dokáže zvládať viacero vied priemerne, a zasa mužská inteligencia je špecifikovaná na konkrétnu oblasť.

Práve preto sa v škole dievčatá naučia takmer všetko bez ohľadu na to, či ich to baví. Chlapec musí mať k veciam, k predmetu vzťah. Naše školstvo je typicky zamerané na ženský typ inteligencie.

Súťaživosť: Notoricky známa je súťaživosť, ktorá je u mužov silnejšia ako u žien. Muži hrajú, aby vyhrávali, ženy aby sa uvoľnili a oddýchli si.

Záujmy: Ako typicky mužské záujmy by sme mohli označiť vedu a techniku, fyzické činnosti s nádychom nebezpečenstva. Ženy v tomto smere preferujú umenie, stretávanie sa s ľuďmi, literatúru. Ženy to viac ťahá do práce s ľuďmi. Častejšie napríklad vidíte ako dobrých chirurgov mužov – rozhodujú sa na základe faktov nie pocitov a vedia si udržať odstup. Ženy sú častejšie zdravotnými sestrami, pretože ich to ťahá k osobnej práci s ľuďmi.

Vzťahy : Medzi vzťahmi mužov a žien panujú celkom zásadné rozdiely. Žena je schopná vycítiť zlú náladu u muža skôr ako on u nej. Ženy majú väčšie problémy s udržiavaním vzťahov na prísne formálnej úrovni. Zo všeobecného pohľadu možno povedať, že ženy vnímajú za priateľov ľudí, s ktorými sa môžu porozprávať o súkromných záležitostiach. Muži, naopak, hľadajú priateľov, ktorí majú podobné záujmy (zahrať si futbal, hokej). Prežívajú spoločné aktivity, ale nemajú potrebu viesť spolu dôverné rozhovory.

Komunikácia: Muž vníma, čo sa povedalo a žena, ako sa to povedalo. Preto ženy riešia : „ale nepovedal to moc nadšene!“, „zdá sa mi že to nehovoril úplne vážne“ a podobne. Toto muž nerieši, pre neho sú dôležité fakty.

Vnímanie: Muž vníma telesnú krásu ženy, zapáli sa pohľadom, pohľad na jeho ženu je pre neho prvotným signálom. Žena sa naopak zapáli sluchom. Preto žena potrebuje od muža počuť vyznanie lásky, uistenie, že je miluje.

Všednosť: V bežnom živote sa muž ľahšie zmieri so všednosťou. Považuje ju za prospešnú a všedný, rutinný život mu vyhovuje. A zasa naopak, žena túži po romantike, túži po zmene, má oveľa väčšiu potrebu, aby sa v ich živote niečo dialo.

5.) Napriek našej inakosti, je našou úlohou v manželstve rozvíjať náš vzťah, ktorý má prerásť do hlbokého priateľstva a vzájomnosti. Vzájomnosť je vzťah manželov, kde sa rešpektujú, slúžia si a majú sa v úcte.

6.) Pápež Ján Pavol II. podčiarkuje: ,,Človek nemôže byť sám, môže existovať iba ako zjednotenie dvoch. Zdá sa akoby sme cez svoju odlišnosť boli proti sebe, no opak je pravdou. Ján Pavol II. vníma muža a ženu ako rovnocenných partnerov. Obaja sa musia navzájom rešpektovať a spoločne spejú k jednote, kde z JA a TY sa vytvára MY s pohľadom na Stvoriteľa.

7.) A tak všetky naše rozdiely môžu byť pre nás obohatením, môžu nám slúžiť k dopĺňaniu sa a môžeme spolu vytvárať čo najdokonalejší obraz Jediného Boha Stvoriteľa.