Jarka a Martin Václavovci majú päť detí, dvoch chlapcov a tri dievčatá. Práve oslávili 22. výročie manželstva. Postupne, ako deti pribúdali, počúvali z okolia rôzne reakcie. Jarkini rodičia ich podporovali slovami: „Veď kto by mal mať deti, ak nie vy?“

Niektorí známi mali však aj opačné názory – ich predstava o ideálnom živote zahŕňala veľký dom so psom a maximálne dve deti.

Najťažšie bolo pre Jarku zladiť režim dvoch detí. Keď ich už bolo päť, navzájom sa spolu vedeli zahrať a boli samostatnejšie.

To, ako sa manželia snažia fungovať vo svojej rodine, vyjadrili niekoľkými myšlienkami. „Netreba veľmi vychovávať, treba pekne žiť, dieťa sa pridá,“ citovali Václavovci psychológa Ivana Štúra. Tento spôsob podľa nich podporuje aj Wanda Poltawska: „Výchova spočíva v tom, že ukazujeme príklad. Nemôžeme počítať s tým, že nejaká pravda prenikne do duše dieťaťa sama od seba, bez toho, aby sme ju ukázali.“

Domáce práce riešia Václavovci rozdeľovaním služieb. Na to, aby dieťa umylo riad, však musí vidieť aj svojho rodiča, že ho umýva. Deti automaticky preberú všetko, čo robia rodičia.

Aj výchova detí k viere je najdôležitejšia práve zo strany rodičov, deti sa učia z ich príkladu. S tým súvisí aj myšlienka Matky Terezy: „Ktorá rodina sa spolu modlí, spolu aj zostane.“

Modlitba je pre manželov veľmi dôležitá. „Keď je niekedy zle, vládne napätie, ja sa musím ísť „vyfučať“. Ona zatiaľ berie do rúk ruženec a často o tom ani neviem. Je to naozaj silná zbraň,“ odporúča Martin.

Jarka rozprávala aj o skúsenosti s matkami, ktoré sa rozhodli ukončiť tehotenstvo: stretnutie so ženami pred a po interrupcii nás motivovalo len k ďalšej modlitbe za nich.

Oboch manželov veľmi oslovil preventívny systém dona Bosca, ktorý je založený na troch pilieroch: rozum, náboženstvo a láskavosť.

Václavovci nám prezradili aj to, ako riešia neposlúchanie svojich detí. Prvým krokom je vysvetlenie, prečo sa tá vec nerobí. Ak to nepomôže, dieťa vážne napomenú. Po treťom raze už treba zvoliť vhodný trest, ktorý nasleduje hneď po skutku dieťaťa, aby presne vedelo, za čo sankcia je.

Martin sa s nami podelil o slová kardinála Korca, ktoré mu adresoval pri ich osobnom stretnutí: „Založiť dobrú rodinu je ako založiť rehoľu. Rodina je obrovský projekt a treba na ňom pracovať.“

Dieťa je dar a jeho prijatie je veľmi dôležité. Nezáleží, či prichádza ako prvé, či ôsme v poradí, či prišlo plánovane alebo neplánovane. Vždy je to veľký dar, ktorý majú rodičia zverený. Takisto je to zodpovednosť za budúce generácie – nie je to hračka.

Deťom treba nastaviť hranice. Zároveň im musíme prejavovať bezpodmienečnú lásku, aby aj ony cítili, že ich milujeme za každých okolností.

Obdobie puberty je asi v každej rodine náročné a špecifické. Václavovci to berú s nadhľadom: „Nechcime mať z puberťákov svätcov, je to obdobie pokusov. Práve v tomto čase, viac, ako inokedy, je dôležité si udržať ich dôveru.“

Na záver svedectva Václavovci zhrnuli svoje poznatky o výchove do niekoľkých tipov, ktoré sa im osvedčili a považujú ich za správne:

Na poslednú otázku, čo by mali oni, ale aj všetci ostatní rodičia zlepšiť, odpovedali jednoznačne – mali by sme pridať v láske. To znamená čerpať z modlitby, pristupovať k sviatostiam a prejavovať si lásku. V tomto máme vždy kam rásť. Aby sme boli pre svet príkladom, že láska sa dá žiť a že dokáže urobiť tento svet lepším.